Nastal večer a Endaria ešte stále strážila Itachiho. "No...je načase, aby si išiel spať."-povedala Endaria.
"Hmm....mne sa ešte nechce spať."-zasmial sa Itachi.
"Nie, teraz pôjdeš pekne spať, aby si bol zajtra vyspatý. Ako chceš plniť misiu, ak niesi vyspatý?"-povedala prísne, ale po chvíľke sa usmiala.
"No tak dobre."-povedal a pritiahol si Endariu k sebe a pobozkal ju.
"Hej! Povedala som, že budeme iba priatelia."-Endaria sa odtiahla. Začala sa červenať.
"No tak dobre, prepáč, asi som zabudol."-povedal smutne.
Endaria sa na Itachiho usmiala a pobozkala ho na čele. Itachi sa začal červenať.
"No a teraz spať, zajtra nás čaká dlhý a ťažký deň."-povedala a odišla.
Itachi zaspal a Endaria ležala vo svojej posteli a myslela na Itachiho.
"Hmm..naozaj k nemu cítim iba priateľský vzťah?"-pýtala sa samej seba. Po dlhej chvíli Endaria zaspala a snívalo sa jej o milovaní z Itachim.
Zo spánku začala vzdychať a chytala sa pod nohavičkami.
"Oooooch Itachi."-vzdychala. Konan išla okolo jej izby a keď počula vzdychy, tak tam vošla a videla, ako Endaria vzdychá.
"Hmm...a že vraj ho nemiluje."-zasmiala sa a odišla, aby ju nerušila.
Prešla noc a nastalo slnečné ráno.Endaria sa rýchlo zobudila, pobalila sa a išla Itachiho čakať ku bráne. Itachi prišiel rýchlo a mohli konečne vyraziť.
"Hmm....som zvedavá, kde sa Kabuto skrýva."-povedala Endaria.
"Ja si myslím, že bude niekde blízko."-dodal Itachi.
"Máš pravdu, keďže špehoval Akatsuki, tak musí byť niekde na blízku."-súhlasila Endaria.
Itachi sa rýchlo rozbehol a Endaria bežala za ním. "Čo ak je z ním aj Orochimaru?"-opýtala sa. "Tak zabijeme aj jeho."-povedal Itachi. "Ale...ale on je silný."-Endaria sa začala báť.
Itachi zastal a pohladil ju. "Nemaj strach, nič sa nám nestane."-usmial sa Itachi na Endariu.
"Ja sa bojím, že sa tebe niečo stane, nebojím sa o seba."-povedala smutne a pozrela sa na zem. Itachi jej rukou vydvihol bradu a pobozkal ju. Endaria sa začala červenať.
"Itachi..ja..."-Endaria nevedela, čo povedať.
"Ak má byť toto posledný krát, tak ťa budem nežne bozkávať."-povedal potichu a začal ju bozkávať.
Endarií stiekli slzy po tvári. "Prisahám, že neumrieš."-povedala Endaria.
Itachi sa na ňu usmial a pokračovali v ceste. Itachi ju chytil za ruku.
Endaria sa na neho pozrela. "Neboj, je to iba priateľské."-usmial sa na Endariu.
Endaria sa tiež pousmiala. "Kde to vlastne sme?"-opýtal sa Itachi.
"Hmm...sme teraz severo-západne od nášho sídla, asi tak tri kilometre."-povedala.
"Hmm...sme dosť ďaleko."-zasmial sa Itachi.
Endaria sa však bála a mala zlé tušenie, že sa niečo stane. "Itachi, buďme opatrný. Nechcem, aby sa niečo stalo."-povedala Endaria ustarostene.
"Nemaj strach, mne sa nič nestane."-usmial sa Itachi. Endaria sa musela pousmiať.
Nastal krásny večer. "Mali by sme ostať tu, teraz je nebezpečné pokračovať ďalej."-povedal Itachi. "Dobre....oddýchnime si. Budeme sa striedať, raz budem strážiť ja a raz ty, dobre??"-opýtala sa.
"Súhlasím."-usmial sa Itachi. "Takže...prvá budem strážiť ja."-povedala Endaria.
Itachimu sa to veľmi nepáčilo, ale radšej súhlasil a zaspal.
Endaria hliadkovala, či sa k nim neblíži nepriateľ, ale zatiaľ nikto nečíhal.
Endaria bola rada, že nemusí zatiaľ bojovať, nechcela, aby sa Itachi zobudil.
Prešli tri hodiny a Itachi sa zobudil. "Endy, choď si ľahnúť. Teraz som na rade ja."-povedal Itachi. Endaria sa teda oprela o strom a zaspala, bola strašne unavená.
Itachi sa na ňu pozrel. "Och...keby si ma milovala."-povzdychol si a strážil.
Takto sa striedali, až kým nenastalo ráno a mohli ďalej pokračovať v misií.
Pokračovanie nabudúce...........................
Žádné komentáře:
Okomentovat