Nastalo ráno, prebudila som sa v Itachiho náručí. "Dobré ráno, ako si sa vyspala?"-opýtal sa ma. "Výborne."-usmiala som sa na neho. "No...mal by som ísť."-povedal. Ja som sa na neho smutne pozrela. On sa usmial a hneď som sa usmiala aj ja. "Ešte sa uvidíme."-povedal a rýchlo odišiel. Ja som zase ostala sama, ale bola som rada, že tu zo mnou bol. Srdce mi hrialo ako kotol. Ľahla som si naspäť a myslela som iba na Itachiho. "Ach...Itachi, ani nevieš, ako ťa milujem."-povzdychla som si a zabudla som, že musím ísť do školy. Po chvíľke som sa obliekla a išla som už do školy, bolo mi jedno, či zmeškám. Išla som do garáže a vzala som si svoje červené športové auto.
Po pár minútach som prišla do školy. "Slečna Endaria-Temako Tiyjari, meškáte."-povedal profesor Kakashi prísne.
"Ospravedlňujem sa, prišlo mi zle a musela som ostať na chvíľu doma."-ospravedlňovala som sa, ale musela som aj trocha klamať. "Tak dobre Endaria, choďte si sadnúť."-povedal a ja som si išla sadnúť. "Ahoj Itachi."-hneď som ho pozdravila. Itachi sa iba usmial, začal mi viac dôverovať. "Buďme priateľmi."-povedal. "No jasné, že áno Itachi."-potešila som sa. Obaja sme sa dobre bavili počas hodiny a nikto si to ani len nevšimol. Postupne sme sa viac a viac zbližovali. "Dnes pôjdeš ku nám."-povedal Itachi. Teraz som sa ešte viac potešila a objala som ho. Hodina konečne skončila a mi sme utekali na chodbu a potom do školského parku, aby sme sa mohli prejsť a rozprávať sa spolu.
"Hmm..a ty máš kde rodinu?"-opýtala som sa zvedavo. "Noo...mojou rodinou sú moji bratia."-povedal. "Takže bratia a koľko vás je??"-opýtala som sa ho. "Sme deviati."-povedal. "Tak sa nenudíš, ja sa naopak nudím, pretože som jedináčik."-povedala som. Itachi ma priateľsky objal, ale cítila som z neho strach, akoby sa ma bál. "Čo sa deje Itachi?"-opýtala som sa. "Nič sa nedeje, naozaj."-povedal neisto. Vedela som, že sa z ním niečo deje, ale nechala som to tak. "Hmm..dnes máme školu až do siedmej večer."-povedala som smutne. "To nič, vezmeme ti domov auto a ty pôjdeš ku mne."-povedal Itachi. "Tak dobre."-súhlasila som.
Prešli všetky hodiny a škola sa skončila. Vonku bola obrovská tma. "Tak poď Endy, Deidara vezme tvoje auto a odnesie ti ho domov a ty pôjdeš mojim autom a prespíš dnes u nás."-povedal Itachi milým hlasom. Ja som sa začala strašne červenať. Našťastie si to Itachi nevšimol a viedol ma k nemu domov. Bola som v jeho luxusnom športovom aute, bolo prekrásne. Konečne sme tam dorazili a Itachi ma pustil dnu. "Kto to je?"-ozval sa hlas z obrovskej obývačky. "To je moja priateľka."-povedal Itachi. "Ahaaa, takže priateľka."-pozrel sa na mňa Madara nepríjemne. Madara si vzal Itachiho bokom. "Si si fakt istý, že sa z ňou chceš spriateliť?"-opýtal sa potichu.
"Áno, som si istý."-povedal a išiel ku mne. "Čo sa deje??"-opýtala som sa. "Nič, neboj sa."-usmial sa na mňa. "Tak...poďme do mojej izby."-povedal a ťahal ma. Konečne sme došli do jeho izby. "Hmm...máš to tu pekné."-usmiala som sa na neho a sadla som si na posteľ. "Och...ďakujem, že si tu Endy."-povedal potichu. Ja som ho objala. Itachi bol síce prekvapený, ale nebránil sa. "Dúfam, že ti to nevadí?"-opýtala som sa. "Nie nevadí....ty môžeš."-povedal pokojným hlasom. Nakoniec som si k nemu ľahla a obaja sme sa rozprávali. Po chvíľke sme sa unavili a ako deti sme zaspali.
Pokračovanie nabudúce...............................
Žádné komentáře:
Okomentovat