Ráno som sa prebudila a myslela som na to, ako som sa zo Sakurou rozprávala. "Som si istá, že som ducha videla."-povedala som si. Vstala som a obliekla som sa. Bola nedeľa a tak som si pozrela môj obľúbený seriál, ale ani on mi nepomohol na ten rozhovor zabudnúť. "Naozaj mi neklamala???Prečo bola potom taká nervózna??"-pýtala som sa samej seba v duchu. Radšej som si išla sadnúť do kuchyne a urobila som si kávu. "Zajtra je už škola...och...ani mama mi nevolá."-povedala som si. Zavolala som jej, ale nedvíhala mi to. Začala som sa o ňu báť a zavolala som Shizune.
Shizune to zdvihla. "Čo sa deje Endy??"-opýtala sa. "Och..volám mame a nezdvíha to. Taký čas nie sú rokovania."-povedala som. "Neboj sa o ňu, možno ešte spí a práve sa zobúdza."-upokojovala ma. "No dobre, nebudem ju rušiť."-povedala som. Potom som zložila a sadla som si naspäť na gauč. Zrazu mi niekto zaklopal na dvere. "Ahoooj Endy."-usmieval sa Naruto. "Nechceš ísť von??Priniesol som aj tvojho Itachiho."-povedal a ukázal na neho. Itachi tam len stál a pozeral sa na ňu. "Och výborný nápad."-usmiala som sa na Naruta a potom na Itachiho. "Poďte ďalej."-pozvala som ich dnu a posadili sa na gauč. Itachi sa na ma stále pozeral a ja som sa červenala. Išla som sa obliecť. Po pár minútach som bola hotová. Keď som prišla, Naruto len gúľal oči. "Hmm...si krásna."-povedal. "Nemám pravdu Itachi?"-dodal a zasmial sa. "Áno."-povedal potichu. Bola som očarená a červenala som sa. "Itachi je perfektný."-povedala som si sama pre seba.
Konečne sme sa prechádzali. "Idem nám trom kúpiť zmrzliny."-povedal Naruto. "Ja nechcem."-povedal potichu Itachi. "Tak dobre, ja už idem."-Naruto išiel kúpiť zmrzliny. Ja som z Itachim ostala sama na lavičke. "Tak..hmm...ako sa máš?"-opýtala som sa ho. "Dobre sa mám."-povedal tichým hlasom.
Priblížila som sa ku nemu. "Hmm...nechcel by si dnes byť u mňa doma?"-opýtala som sa ho. "Nie, musím ísť domov."-povedal potichu. "A aspoň na návšťevu?"-opýtala som sa. "Ja neviem."-povedal nerozhodne. "Nemaj obavy, nič sa nestane."-usmiala som sa na neho. "Tak dobre."-povedal. Strašne som sa potešila, potom už prišiel Naruto zo zmrzlinami. "tak priniesol som nám všetkým zmrzliny."-jednu podal Itachimu a jednu podal mne. "Ja som povedal, že..."-ani to nestihol dopovedať a Naruto mu skočil do reči. "Len jedz, zmrzlina ti neuškodí."-povedal mu Naruto. Itachi ju zjedol. Ja som sa na neho usmievala. "Och...mal by som už ísť."-povedal Naruto. "Och..Itachi pôjde zo mnou."-povedala som. "To naozaj??Len ho tam neznásilni."-smial sa. "Neboj...to neurobím."-usmiala
som sa. Naruto sa zo mnou a s Itachim rozlúčil a odišiel. "No poď Itachi."-chytila som ho za ruku a viedla som ho ku sebe.
som sa. Naruto sa zo mnou a s Itachim rozlúčil a odišiel. "No poď Itachi."-chytila som ho za ruku a viedla som ho ku sebe.
Konečne som z ním prišla domov. "Tak..kľudne sa usaď a hneď sa vrátim."-usmiala som sa na neho. Utekala som do izby, aby som sa upravila. Po chvíľke som sa ku nemu vrátila a sadla som si k nemu.
"Tak čo budeme robiť?"-opýtala som sa
ho. "J-ja neviem."-povedal. Bol taký čudný, akoby sa ma bál. "Nemaj strach Itachi, nič sa nestane."-povedala som a pobozkala som ho na líce. Itachi sa strhol. "Nie..toto nesmieš."-vzdialil sa odo mňa. "P-prepáč mi to, neviem čo to do ma vošlo."-ospravedlňovala som sa mu. "To nič, len to už nerob."-povedal mi. V tej chvíli som sa do neho zamilovala, ale ta láska je pre mňa zakázaná. Vnímala som jeho krásny hlas a tie jeho krásne oči ma hypnotizovali. Je úplne dokonalý. Mala som chuť ho pobozkať, ale nemohla som. "Kde máš rodičov?"-opýtal sa ma. "Matka je pracovnej ceste a otec mi umrel."-povedala som smutne.
"Tak čo budeme robiť?"-opýtala som sa
ho. "J-ja neviem."-povedal. Bol taký čudný, akoby sa ma bál. "Nemaj strach Itachi, nič sa nestane."-povedala som a pobozkala som ho na líce. Itachi sa strhol. "Nie..toto nesmieš."-vzdialil sa odo mňa. "P-prepáč mi to, neviem čo to do ma vošlo."-ospravedlňovala som sa mu. "To nič, len to už nerob."-povedal mi. V tej chvíli som sa do neho zamilovala, ale ta láska je pre mňa zakázaná. Vnímala som jeho krásny hlas a tie jeho krásne oči ma hypnotizovali. Je úplne dokonalý. Mala som chuť ho pobozkať, ale nemohla som. "Kde máš rodičov?"-opýtal sa ma. "Matka je pracovnej ceste a otec mi umrel."-povedala som smutne.
Itachi si všimol môj smutný pohľad. "Prepáč, že som sa ťa na to pýtal."-povedal. "Nie..neospravedlňuj sa, je dobré, že som
to zo seba dostala. Ďakujem, že si sa ma na to spýtal."-usmiala som sa na neho. Itachi sa na mňa iba pozeral. "Prosím, ostaň pri mne celú noc, nechcem byť sama, bojím sa byť sama."-povedala som. Itachi bol prekvapený. "T-to nemôžem."-povedal. "Prosím, ostaň."-ja som ho naďalej prosila. Itachi nemal na výber. "Dobre, ostaňem."-povedal. "Ďakujem ti Itachi."-poďakovala som sa mu. "Tak poďme do izby."-ťahala som ho. Konečne sme došli do izby. Budeme spať tu. Ľahla som si na posteľ a čakala, kedy si aj on ľahne. "No poď Itachi, nemaj strach, neznásilním ťa."-zasmiala som sa. Bola som prekvapená, keď sa aj Itachi zasmial. Rýchlo si ku mne ľahol a hladil ma. Strašne som sa začala červenať. Počas jeho hladkania som zaspala a sníval sa mi krásny sen.
to zo seba dostala. Ďakujem, že si sa ma na to spýtal."-usmiala som sa na neho. Itachi sa na mňa iba pozeral. "Prosím, ostaň pri mne celú noc, nechcem byť sama, bojím sa byť sama."-povedala som. Itachi bol prekvapený. "T-to nemôžem."-povedal. "Prosím, ostaň."-ja som ho naďalej prosila. Itachi nemal na výber. "Dobre, ostaňem."-povedal. "Ďakujem ti Itachi."-poďakovala som sa mu. "Tak poďme do izby."-ťahala som ho. Konečne sme došli do izby. Budeme spať tu. Ľahla som si na posteľ a čakala, kedy si aj on ľahne. "No poď Itachi, nemaj strach, neznásilním ťa."-zasmiala som sa. Bola som prekvapená, keď sa aj Itachi zasmial. Rýchlo si ku mne ľahol a hladil ma. Strašne som sa začala červenať. Počas jeho hladkania som zaspala a sníval sa mi krásny sen.
Pokračovanie nabudúce..............................
Žádné komentáře:
Okomentovat