úterý 22. června 2010

12.Díl Milovať a zároveň aj nenávidieť

Raňajky rýchlo skončili a Endaria sa rýchlo rozbehla do izby a potom rovno do sprchy, aby sa poriadne vysprchovala. Deidara sa potichu prikradol do jej izby a pozoroval ju ako sa sprchuje. Deidara pootvoril dvere do kúpeľne a sledoval ju. Bol z toho vzrušený, pretože Endaria bola úplne nahá. Veľmi chcel ísť za ňou, ale rozmyslel si to lebo počul kroky za dverami. Rýchlo sa schoval do skrine a sledoval kto to je. Nanešťastie to bol Itachi. Celý sa vyzliekol a vliezol ku Endarií. "Miláčik, chýbala si mi."-usmial sa Itachi a bozkával Endariin krk. Obaja sa maznali a Itachi jej vášnivo hladil telo. Endariu to vzrušilo, ale myslela aj na Deidara. Myslela na ich strávenú noc. Itachi si ju otočil ku sebe a začali sa bozkávať. Deidarovi od zlosti vrela krv a mal sto chutí Itachiho zabiť, lenže musel sa ovládať.


Kým ju Itachi preťahoval Deidara sa rozhodol že počká, kým odíde. Lenže jemu sa nejako nechcelo a Deidara tri hodiny počúval perverzné zvuky ktoré vychádzali z kúpeľne. Bol taký nahnevaný, že už to nevydržal a vypadol zo skrine zakopol a spadol na zem. Zdvihol hlavu ale to už nad ním stál Itachi rozhodnutý odísť. "Čo ty tu robíš?!" Zakričal Itachi ale ani sa nepohol. Deidara bol v šoku a Endaria ešte viac. "Len som sa tu zatúlal, ty pako!"-zasmial sa Deidara."Moju Endy by si chcel pretiahnuť čo?!!"-nahneval sa Itachi a skočil na Deidara. Znovu sa strhla bitka, ale tento krát potieklo viac krvi. Nekrvácal už len Itachi, ale aj Deidara. Endaria sa ich snažila zastaviť, ale bolo to márne. Nakoniec ich zastavil Pein."Hej! Prestaňte!!!"-Pein ich oddelil."To on do mňa skočil" -zakričal Deidara."A ty si chcel pretiahnuť moju Endariu!!"-zakričal Itachi."Ty máš asi halucinácie, moja päsť ti to asi spôsobila."-smial sa Deidara.

"Nikto normálny sa len tak do skrine nezatúla! Nehovor, že si tu náhodou!" Itachi bol čoraz zúrivejší, sotva ho Pein dokázal udržať. Deidara sa rozhodol, že ho vyprovokuje, a tak vášnivo pobozkal Endariu. Potom sa začal smiať. "Si totálny úbožiak ničomu nerozumieš. Žiadna tvoja Endy neexistuje! Je len moja!" Deidara sa potom naštval ešte viac, pretože Endaria vôbec nereagovala na to, čo povedal. Iba stála a sledovala to, bola vystrašená. "Prečo mu to nepovieš!?" Deidara sa otočil na Endariu. Endaria sa na neho v šoku pozrela."A čo by som mu mala povedať???Deidara..pozhovárajme sa. Itachi..potrebujem sa z Deidarom zhovárať."-povedala a zatiahla Deidara za roh."Deidara..ja mu to nepoviem, a ty tiež nesmieš."-povedala a objala ho."Prosím, nič mu nehovor."-prosila ho. Deidara ju odstrčil a odišiel do svojej izby. Zamkol sa a sadol si za dvere. Bol veľmi smutný a zmetený. Medzi tým Itachi išiel nájsť Endariu a objal ju. "Čo tým myslel, že si jeho?" Endaria sa snažila zachovať pokoj a začala ho bozkávať. Po chvíli na to Itachi zabudol, zdvihol ju a odniesol do izby. Položil ju na posteľ a ľahol si na ňu.

"Potrebujem byť chvíľku sama Itachi."-povedala mu."Dobre miláčik, potom za tebou prídem."-usmial sa Itachi a odišiel z izby. Endaria ležala na posteli a premýšľala. Všetci zrazu odišli na prieskum okolia a v sídle ostala len Endaria a Deidara, obaja boli vo svojich izbách. Deidara si zapálil cigaretu, ale vôbec mu nechutila. Nemal náladu na nič. Myslel si, že Endaria je tá pravá, zamiloval sa do nej ako ešte do žiadnej. Začalo mu byť veľmi úzko a pristihol sa, že mu po líci pomaly tečie slza. Rýchlo si ju utrel a rozhodol sa odomknúť dvere. Vykukol na chodbu, či tam náhodou niekto nie je. Endaria vyšla na chodbu a rozhodla sa, že pôjde do záhrady. Myslela si, že príde na iné myšlienky. Deidara si ju všimol a pozoroval ju. Endaria sa pomalým tempom vybrala do záhrady. Konečne vyšla von a ľahla si pod strom."Och...čo mám robiť?"-pýtala sa samej seba.

Deidara ju tajne sledoval. Veľmi podrobne skúmal jej jemnú pokožku, červené divoké vlasy a nikdy nemal takú túžbu sa jej dotýkať, akú mal teraz. Endaria si ho všimla a videla, že sa trápi. "Poď sem, prosím" Endaria na neho zavolala. Deidara ku nej prišiel a bez slova si ku nej sadol."Deidara...prepáč mi to. Nechcela som ťa nahnevať. Je mi to fakt ľúto."-ospravedlňovala sa Endaria."To nič...Endy...strašne po tebe túžim a trhá mi srdce, keď ťa z Itachim vidím."-povedal Deidara a ešte viac sa ku nej priblížil. "Milujem Itachiho a nechcem mu ublížiť." Pozrela do zeme, aby sa vyhla Deidarovmu pohľadu. "V poriadku. Aj tak je skoro, chcel som priveľa" Zdvihol Endarií bradu a nežne ju pobozkal. Konan ich videla a nemohla tomu uveriť.
Pribehla ku nim."Čo to má znamenať?"-opýtala sa šokovane."Prepáč Konan, len som sa nevedel ovládnuť."-vstal a odišiel. Konan sa na Endariu divne pozrela."Neboj, bola to len nehoda."-povedala Endaria."Tak dobre...len sa mi to zdalo čudné, nič viac."-povedala Konan."Prosím, nehovor to Itachimu."-poprosila ju Endaria."Dobre, nič nepoviem, pretože si moja priateľka."-Konan sa usmiala.

Postupne sa už všetci vracali do sídla. Deidara išiel do veľkej haly, kde sedel Hidan, okolo neho dve ženské s ktorými to určite neskončí len pri rozhovore. Deidara sedel a premýšľal nad všetkým, čo sa stalo, ani nepočul, že za ním hučí Tobi "Deidara senpai?". "Deidara senpai!"-zakričal mu do ucha Tobi.
Deidara sa naľakal a nahneval."Čo chceš??!!!!Idiot!!"-zakričal. Tobi sa radšej vzdialil, aby od Deidara nedostal nakladačku. Deidara znova len premýšľal. Potom do haly vošla Endaria a keď zbadala Deidara, uhla pohľadom a sadla si na kreslo. "Prečo si taký bez nálady? Je v tom nejaká žena však? Netráp sa, na svete je ich dosť." Hidan dopovedal a oblízol ústa jednej zo žien. Obidve sa začali chichotať a Deidarovi z toho prišlo nevoľno. "Čo je teba do toho?!!"-hneval sa Deidara."Ok..už budem ticho."-povedal Hidan a chytil dievča za prsník. Deidarovi prišlo ešte viac zle a vybral sa za Endariou."Ale čo!!!Brúsiš si zuby na Endy, čo?"-smial sa Hidan. Deidara dostal amok a znova vypukla bitka.

Deidara vyrobil bombu aby Hidana umlčal, ale niečo ho zastavilo. Nemohol sa ani pohnúť. V miestnosti stál Itachi a sharinganom zastavil Deidara. Hneď to aj využil. Chytil Endy za zadok a pritiahol k sebe "Čo sa tu deje láska moja?"- a Itachi sa na ňu usmial. "Nič..len Hidan provokuje Deidara. Hidan mi ide na nervy."-povedala Endaria. Itachi ju pred Deidarom pobozkal a v Deidarovi to vrelo. Endaria bola úplne zmätená a nevedela, čo má robiť. Itachi uvoľnil Deidara a Deidara v zlosti odišiel preč. Vošiel do svojej izby, a len čo buchol nahlas dvere, zbadal, že v jeho izbe niekto je. "Deidara senpai milovať Endaria!"-áno bol to Tobi. Deidara bol taký nahnevaný, že ťažko dýchal. Mal v úmysle Tobiho okamžite zabiť. Tobi sa od neho držal čo najďalej, aby to neschytal, lenže Deidara ho chytil za krk."Si rovnaký ako Hidan!!!Si idiot! Nestaraj sa do toho, do čoho ťa nie je!!"-stále ho dusil."D-Deidara senpai, p-prepáčte." -ledva, že rozprával. Všetci počuli z Deidarovej izby buchot a rozbehli sa tam. Zrazu zbadali, ako Deidara dusí Tobiho. Pein Deidara chytil."Čo sa z tebou deje?!"-Pein bol v šoku.

Deidara sa vyšmykol a už bol na odchode, ale za dverami stála Endaria. Bola vážna, nie ako zvyčajne usmiata. Deidara sa jej uprene pozeral do očí a aj ona jemu. Tobi sa spamätával na zemi a Pein ich sledoval. "Deidara, musíme sa už vážne pozhovárať, poďme k jazeru."-povedala Endaria a ťahala ho von. Konečne dorazili k jazeru a posadili sa."Čo sa to z tebou deje? bojím sa o teba."-povedala ustarosťeným hlasom."Nič...nevšímaj si ma."-povedal tichým hlasom. Nastalo chvíľkové ticho a obaja sa pozerali na jazero.

                                                                       Pokračovanie nabudúce........................................

Žádné komentáře:

Okomentovat