Konečne nastalo ráno a ja som sa zobudila,ale zase pršalo.Našťastie bola Sobota a ja som nemusela vstávať do školy.Znova som si ľahla,ale to moje leňošenie prerušilo zvonenie môjho mobilu.Volala mi mama."Prosím??Čo sa deje mami?"-opýtala som sa."Ja...no vieš,nejako sa to presunulo,takže budeš sama pár dní.Prepáč mi zlatko."-oznámila mi mama."Och..tak čo už narobím,nejako to tu sama zvládnem."-povzdychla som si."Moja,raňajkovala si??Upravila si si posteľ?"-pýtala sa."Hmmm..ešte nie,prepáč.Ty si ma zobudila."-povedala som unavene."Och zlatko,prepáč mi,ale naraňajkuj sa a oprav si posteľ.Niesi už dieťa,máš predsa devätnásť rokov,si už dospelá žena."-poučovala ma."Áno mami,ja viem."-znechutene som súhlasila."ešte niečo?"-dodala som."Áno,aj dnes príde Shizune večer ku tebe."-povedala."Už sa teším."-usmiala som sa."Tak dobre,som rada.Už musím končiť zlatko,tak pááá."-rozlúčila sa."Páááá."-zložila som telefón.
Opravila som si posteľ a utekala som do kuchyňe a naraňajkovala som sa.Potom som si išla zapnúť televízor."Nič dobré nedávajú..ako vždy."-zašomrala som si popod nos.Zrazu mi cez otvorené okno vybehlo do domu malé čierné mačiatko."Och..ty tu čo robíš?Ty si ale zlatučké.Nechám si ťa.Komu si sa stratilo?"-konečne po dlhom čase ma niečo potešilo.Vyzeralo hladné,tak som mu dala mlieko.Ja som zatiaľ pozerala televízor.Zrazu mi niekto zaklopal na dvere."Áno..už idem."-kričala som.Keď som otvorila,pred dverami stál ten záhadný chlapec."Stratilo sa mi mačiatko a videl som,ako beží ku tebe."-povedal."Áno Itachi,vybehlo ku mňe jedno.Je čierne však?"-povedala som."Áno je."-potichu odpovedal."Tak to je asi tvoje,dala som mu mlieko,pretože bolo hladné."-usmiala som sa.Jeho hlas bol krásny,konečne som ho počula,no on mal takú chladnú tvár.Podala som mu mačiatko."Ďakujem."-poďakoval sa mi a rýchlo a bez slova odišiel."Hmmm..ten chlapík je čudný."-povedala som si a pokojne som sa vrátila k svojej obľúbenej činnosti,no nemohla som na jeho hlas zabudnúť.
Konečne prestalo pršať a búrka na chvíľu ustála."No...pôjdem sa trošku poprechádzať."-rozhodla som sa a rýchlo som sa obliekla.Konečne som vyšla z domu na čerstvý vzduch.Všimla som si krásny tichý park a tam som aj išla."To je krása."-pomyslela som si.Na nič som nemyslela,bolo mi jedno,či začne pršať.Nechcela som z parku odísť.Zrazu som zazrela skupinu chlapov a medzi nimi bol aj Itachi,ten tajomný chlap.Všetci sa na mňa odrazu pozreli.Zľakla som sa,pretože to nebol normálny pohľad.Chlapec zo zelenými vlasmi na mňa hľadel,akoby ma chcel zabiť a ostatný sa k nemu pridali,okrem Itachiho.Hneď som sa spamätala a utekala som preč,znova som mala hrozný strach.Našťastie som sa z parku vrátila živá a zdravá,ale jednu smolu som mala.Začalo znova pršať a poriadne som zmokla.
Zrazu sa nad mojou hlavou zjavil dáždnik."Ahoj Endy,čo ty tu robíš po takom daždi?"-opýtal sa ma Naruto."Och..iba som išla z parku a pristihol ma dážď.Ja mám ale smolu."-zasmiala som sa a z Narutom som pokračovala v ceste domov."Odprevadím ťa,ok Endy?"-povedal mi a ja som súhlasila."Tak,a sme tu."-povedala som a ukázala som na tú veľkú vilu."Ty máš ale super domov."-Naruto žasol."Och..tak ja radšej idem Endy,moji rodičia ma roztrhajú na kúsky,ak neprídem načas."-povedal mi a usmial sa na mňa."Tak sa maj Naruto a prajem ti krásny deň."-usmiala sa na neho a vošla do svojho domu."Hmmm....pre mňa to nieje krásny deň."-pomyslela som si a ľahla som si na gauč.Zrazu začalo pršať ešte viac a blýskalo sa neskutočne silno,a hrmelo ešte horšie.Pocítila som strašidelný chlad."Och...musím si zapnúť ohrievač,inak tu zamrznem."-pomyslela som si a hneď som ho aj zapla.V dome bolo strašné ticho,bolo počuť iba hrmot a kvapky dažďa,ktorý búchal na okná.
Nikdy by som si nepomyslela,že to bude také strašidelné,ale to,čo som zažila potom,to bolo ešte hrozivejšie.Zrazu som počula pomalé kroky,ktoré išli z poschodia.Veľmi som sa naľakala a bála som som sa ísť do mojej izby,z ktorej práve tie kroky išli.Zrazu tie kroky stíchly,a keď sa zablislo,na stene sa objavil tieň. Bol to duch.Radšej som zapla televízor,strašne som sa bála.Zrazu mi znova niekto zazvonil na zvonček na dverách.Znova som sa postavila a išla som otvoriť."Ahoj Endy,priniesla som ti nejaké koláče."-povedala mi Sakura."Och..nenusela si,ďakujem."-konečne som sa znovu zasmiala."Nechceš sa prejsť??"-opýtala sa ma a ja som samozrejme súhlasila.Konečne prestalo pršať a mi sme mohli vybehnúť von."No konečne,neznášam také počasie."-povedala som."Budeš si musieť zviknúť,pretože tu je také počasie často."-povedala mi zo smiechom Sakura."No...to bude nuda."-povzdychla som si,ale chcela som si tú prechádzku užiť.Myslela som len na jedného človeka,na Itachiho.
"Počúvaj Sakura.Vieš niečo o Itachim??"-zvedavo som sa opýtala."Hmm...ani nie.Neviem o ňom nič."-povedala,ale v tvári som jej videla hnev."Sakura??Čo sa deje?"-čudovala som sa,ešte som ju takú nevidela."To si nevšímaj Endy,nič sa nedeje."-povedala Sakura."Hmm..ten Itachi je zaujímavý."-povedala som,ale razu sa na mňa Sakura vražedne pozrela."Toto nehovor,nenaleť mu,iba ti ublíži."-povedala.Ja som jej vôbec nerozumela,ale radšej som to nechala tak."Počúvaj,dnes som videla ducha.Čo si o tom myslíš?"-opýtala som sa Sakury."To sa ti iba zdalo,keď je búrka,všeličo môžeš vidieť,ale duchovia neexistujú."-povedala Sakura."Ale ja som ho videla."-trvala som na svojom."Pozri Endy,keď má človek strach,vidí všeličo a má halucinácie.Neboj,to sa ti iba zdalo."-povedala a sadla si na lavičku."Hmm...tak dobre,bola to iba halucinácia."-povedala som a aj som si to začala myslieť."Och...už som úplný blázon."-zasmiala som sa."Nie..niesy blázon,aj ja mám niekedy halucinácie."-aj Sakura sa zasmiala."Och..už bude tma,musím sa vrátiť domov.Tak sa maj Sakura."-povedala som a odchádzala som.Sakura mi ešte kývala a aj ona odišla.Konečne som dorazila domov a mohla som si ľahnút.Netrvalo dlho a konečne som zaspala.
Pokračovanie nabudúce.....................
Žádné komentáře:
Okomentovat