Objímali sa skoro celú hodinu a Endaria len plakala. Pein ju musel
utešovať a hladil ju po jej hodvábnych vlasoch a túžil po milovaní s ňou. Pein sa ju pokúšal znovu pobozkať, ale uhla sa. "Nie Pein. Nepatríme k sebe a nemilujem ťa."-Endaria sa postavila a chcela odísť, ale Pein ju chytil za ruku, stiahol ju ku sebe a začal ju bozkávať. Endaria sa od neho nevedela odtiahnuť, pretože Pein mal veľkú silu. Zrazu spadli na trávu a Pein to využil, začal obchytkávať Endariu a hladil jej stehná. Keď už bol skoro pri nohavičkách, zrazu počul Konanin hlas, hľadala ho. Zrazu sa postavil a pozrel sa na Endariu. "Dokončíme to, čo sme začali, ale niekedy inokedy."-povedal a odišiel. Endaria sa naľakane pozrela na jazierko a radšej odišla. Túlala sa po lese a nebála sa, tento les poznala. Našla si najvhodnejší strom a vyliezla na neho a tam v tichosti premýšľala.
utešovať a hladil ju po jej hodvábnych vlasoch a túžil po milovaní s ňou. Pein sa ju pokúšal znovu pobozkať, ale uhla sa. "Nie Pein. Nepatríme k sebe a nemilujem ťa."-Endaria sa postavila a chcela odísť, ale Pein ju chytil za ruku, stiahol ju ku sebe a začal ju bozkávať. Endaria sa od neho nevedela odtiahnuť, pretože Pein mal veľkú silu. Zrazu spadli na trávu a Pein to využil, začal obchytkávať Endariu a hladil jej stehná. Keď už bol skoro pri nohavičkách, zrazu počul Konanin hlas, hľadala ho. Zrazu sa postavil a pozrel sa na Endariu. "Dokončíme to, čo sme začali, ale niekedy inokedy."-povedal a odišiel. Endaria sa naľakane pozrela na jazierko a radšej odišla. Túlala sa po lese a nebála sa, tento les poznala. Našla si najvhodnejší strom a vyliezla na neho a tam v tichosti premýšľala.
Zatiaľ, čo Endaria premýšľala v lese, všetci sa povaľovali v sídle a zabávali sa, okrem Deidara. Toho našla Konan a začala ho ošetrovať. Najprv to odmietal, ale keď videl, že sa Konan nedá odbiť, tak sa radšej nechal a tiež premýšľal, samozrejme o Endarií. O ničom inom nepremýšľal, nedokázal premýšľať, strašne ju miloval. Zrazu mu vyšla z oka slza. Konan si to všimla. "Ty ju miluješ, však?"-potichu sa ho opýtala, on mlčal. "Predo mnou to skrývať nemusíš."-dodala. Deidara stále mlčal a pozeral do neznáma. "Vieš, Pein ju tiež miluje, túži po nej. Vidím mu to v očiach, vidím ako sa na ňu pozerá. Nedivila by som sa keby si ju aj ty miloval."-smutne povedala, ale nakoniec sa usmiala. Deidara sa na ňu prekvapene pozrel. "U-Už aj Pein??"-šokovane reagoval. "No...bohužiaľ."-potichu odpovedala.
Deidara si sadol a predychával tú zlosť a žiarlivosť, nechcel aby Konan zistila, že ľúbi Endariu. Zrazu vstal z postele. "Hej!!Nesmieš vstávať, rany sa ti ešte nezahojili."-upozornila ho Konan. Deidara ju ale nepočúval. "Nemôžem tu len tak ležať. Kde je Endy?"-opýtal sa. "Hmmm....myslím, že sa išla prejsť. Skús to pri tom jazierku, tam je najčastejšie."-prezradila mu Konan. Deidara vyšiel zo svojej izby a ponáhľal sa von za Endariou. Našťastie si ho nikto nevšimol, mohol ísť pokojne bez toho, aby ho niekto zastavoval.
Konečne vyšiel zo sídla a išiel smerom ku jazierku. Zatiaľ, čo sa Deidara blížil k jazierku, Endaria ešte stále sedela na strome a driemala, ale musela sa kontrolovať, inak by mohla spadnúť. Sedela a stále premýšľala a pozerala na hviezdy. Z tohto stromu ich bolo vidno najlepšie a Endaria si mohla ich krásu užívať. Boli nádherné a prekrásne žiarili. Pripomínali jej Deidara. Endaria sa usmiala, ale zároveň jej vyšla slza. Keď sa na nich pozrela ešte raz, zachvátili ju výčitky svedomia. Nechcela aby Deidara kvôli nej trpel a stále jej prúdilo myšlienkami to milovanie z ním. Nevedela na to milovanie zabudnúť, strčila si do nohavičiek ruku a dráždila sa, zatvorila oči a jemne vzdychala.
Zrazu bolo počuť známy hlas. Endaria ten hlas spoznala, bol to Deidarov hlas. Rýchlo zliezla zo stromu a utekala za ním. Prišla ku jazierku a zbadala ho. Deidara si ju nevšimol a chcel už odísť. Endaria na neho zakričala, počul to a otočil sa smerom k hlasu. Konečne ju našiel. "Endy!!Kde si bola??!"-vydesene ku nej pribehol
a objal ju. Endaria jeho objatia opätovala a tiež ho pevne objímala. "Neboj sa o mňa, nič sa mi nestalo, som úplne v poriadku."-usmiala sa na neho a pohladila ho po tvári. Deidara si ju k sebe úplne pritisol a vášnivo ju pobozkal. Endaria jeho bozky opätovala a vášnivo sa z ním bozkávala, bola úplne zmätená. Nevedela, čo sa z ňou deje. Keď ju pobozkal, cítila slabosť, ťahalo ju to k nemu, strašne ju priťahoval. Jeho bozky ju vzrušovali. Ale nevedela, či je to láska, bola už úplne popletená. Žeby milovala dvoch mužov? Na to teraz nechcela myslieť, sústredila sa len na jeho bozky a objatia. Strašne sa jej to páčilo, ale nechcela to dať veľmi najavo. "Mali by sme ísť naspäť."-navrhla. Deidara sa pousmial a súhlasne prikývol
a objal ju. Endaria jeho objatia opätovala a tiež ho pevne objímala. "Neboj sa o mňa, nič sa mi nestalo, som úplne v poriadku."-usmiala sa na neho a pohladila ho po tvári. Deidara si ju k sebe úplne pritisol a vášnivo ju pobozkal. Endaria jeho bozky opätovala a vášnivo sa z ním bozkávala, bola úplne zmätená. Nevedela, čo sa z ňou deje. Keď ju pobozkal, cítila slabosť, ťahalo ju to k nemu, strašne ju priťahoval. Jeho bozky ju vzrušovali. Ale nevedela, či je to láska, bola už úplne popletená. Žeby milovala dvoch mužov? Na to teraz nechcela myslieť, sústredila sa len na jeho bozky a objatia. Strašne sa jej to páčilo, ale nechcela to dať veľmi najavo. "Mali by sme ísť naspäť."-navrhla. Deidara sa pousmial a súhlasne prikývol
Obaja sa teda vybrali do sídla, ani im to dlho netrvalo a vošli dnu. V sieni už stál Itachi a pozeral sa na nich. Gestom ruky volal Endariu k sebe. "No..ja už pôjdem do izby. Itachi ma už čaká."-povedala. Deidara nemohol nič iné, len súhlasiť. Nechcel spraviť škandál, zatiaľ nie. V duši pevne veril, že si ju získa. Povedal si, že o ňu zabojuje a to aj spraví. Len sa usmial a schválne ju pred Itachim objal a aj Endaria jeho. Itachi sa napohľad zdal byť pokojný, ale v hĺbke duše zúril, mal chuť Deidara zabiť, ale nemohol. Vedel, že by sa to Endarií nepáčilo a tak sa len kontroloval. Deidara nakoniec odišiel.
Endaria ostala z Itachim sama. "Čo to malo znamenať? Prečo ste sa objali?!"-opýtal sa Itachi. "Prosím, len mi tu nežiarli, nič sa nestalo."-vysvetľovala mu. Zrazu tam prišiel aj Pein. "Už je neskoro, choďte spať."-povedal a pozrel na Endariu vzrušeným pohľadom. Endaria uhla pohľadom a ťahala Itachiho do izby. Konečne došli do izby a mohli ísť pokojne spať
Pokračovanie nabudúce.............................
Žádné komentáře:
Okomentovat